Strong's Greek: 1774. enoikeo (en-oy-keh'-o)

<< 1773
1774. enoikeo (en-oy-keh'-o)

From en and oikeo; to inhabit (figuratively) -- dwell in.

see GREEK en

see GREEK oikeo

ἐνοικείτω (enoikeitō) − 1 Occurrence

ἐνοικήσω (enoikēsō) − 1 Occurrence

ἐνοικοῦντος (enoikountos) − 2 Occurrences

ἐνῴκησεν (enōkēsen) − 1 Occurrence